LIEČEBNÝ DOM MACHNÁČ

Návrh rieši konverziu významnej medzivojnovej funkcionalistickej pamiatky – Liečebného domu Machnáč. Nová funkcia objektu, zariadenie pre seniorov, sa snaží priblížiť prvotnej autorovej myšlienke „kolektívneho domu“, ktorým Machnáč vo svojej pôvodnej funkcii liečebného domu hotelového charakteru v podstate bol. Pri návrhu bol kladený dôraz najmä na rešpektovanie pamiatkovej hodnoty objektu, priblíženie sa pôvodnému architektonickému stvárneniu stavby, obmedzenie radikálnych stavebných zásahov, odstránenie problémov vzniknutých počas doby nevyužívania stavby a zlepšenie energetickej efektívnosti budovy.

Ochrana kultúrneho dedičstva je samozrejme nadradená utilitárnym a ekonomickým motívom vlastníka. Na druhej strane je ale  nevyhnutné nastaviť dostatočne široký zorný uhol a zohľadniť podstatné determinanty (hygienické, požiarne a bezpečnostné normy ako i technické fakty) tak, aby sa umožnila obnova tejto výnimočnej pamiatky ako funkčného revitalizovaného objektu.

Navrhované riešenie zachováva základné hmotovo–priestorové parametre, zachováva členenie všetkých fasád, základnú dispozičnú schému, konštrukcie primárnych murív a stropov, zachováva hodnotné výplne, architektonické a tvaroslovné články. V pôvodnom rozsahu ostávajú rovnako zachované prístupové rampy, ochodza v úrovni 1.NP, balkóny a ploché strechy s pochôdznymi terasami, kde sa počíta s obnovou železobetónových pergol do pôvodnej podoby. V rámci návrhu bude obnovený pôvodný charakter povrchov a ich farebnosť.

Dispozičné riešenie objektu nadväzuje na pôvodný koncept. Funkcia domovu dôchodcov a sociálnych služieb sa snaží priblížiť prvotnej autorovej myšlienke „kolektívneho domu“, ktorým Machnáč vo svojej pôvodnej funkcii liečebného domu hotelového charakteru v podstate bol. Vplyvom navrhovanej funkcie a súčasných požiadaviek na štandard dochádza k odôvodneným minimálnym dispozičným zmenám, ktoré však nenarúšajú základnú funkčnú schému a prinášajú výrazný kvalitatívny prínos, pričom nemajú vplyv na vnímateľnú podobu objektu. Základný dispozičný koncept objektu ostáva v súlade s pôvodným návrhom, pričom sa nemenia šírky izbového ani chodbového traktu. Dôležitým aspektom je vyriešenie nedostatočného hygienického štandardu objektu, a v súčasnej dobe poddimenzované vybavenie sociálnymi zariadeniami, čo bolo jednou z hlavných príčin ukončenia prevádzky objektu. Návrh preto pracuje s čiastkovou adaptáciou dispozícii izieb a pridáva hygienické bunky medzi dvojice pôvodne dvojlôžkových izieb a do krajných jednolôžkových izieb, s ohľadom na zachovanie pôvodnej šírky izbového traktu a minimalizáciou zásahov do pôvodnej dispozície izieb a jej pôvodného zariadenia.

Hlavná nosná konštrukcia je železobetónový skelet. Vlastnosti monolitického železobetónu boli využité veľmi efektívne a elegantne. Spoločenská časť je nesená valcovými stĺpmi s hlavicami a širší modulový rozmer je až 8 m. Zaujímavosťou nosnej železobetónovej konštrukcie je nerovnaký priemer valcových stĺpov v chodbách obytného krídla. Na vyšších podlažiach sú stĺpy v súlade s logikou tektoniky štíhlejšie. Významným konštrukčným prvkom remeselného typu so zreteľom na vizuálny efekt i funkčnosť sú kovové okná zo sortimentu bratislavskej firmy Kraus.