Vytvoriť z objektu, ktorý bol pôvodne navrhnutý na iné účely a v iných podmienkach, objekt, ktorý bude spĺňať požiadavky športových zväzov, ako aj funkciu bývania, nebolo jednoduché. Za transformáciou pôvodného na súčasné stojí tím architektov z architektonického ateliéru FVA.
Dom športu na Junáckej ulici bol postavený v 70. rokoch 20. storočia. Po svojom vzniku poskytol sídlo športovým zväzom, Slovenskému olympijskému výboru aj ďalším telovýchovným inštitúciám. Slovenské združenie telesnej kultúry sa však v roku 2015 dostalo do nepriaznivej finančnej situácie, a tak bolo nútené budovu predať.
V neistom období opustili priestory Domu športu mnohí nájomníci a zariadenie dlho fungovalo len v obmedzenom režime. Niet sa teda čo čudovať, že mnohí obyvatelia danej lokality mali obavy, čo sa (nielen) s Domom športu udeje.
Rozsiahla transformácia
Novým majiteľom sa stal v roku 2015 podnikateľ v oblasti športu a bývalý reprezentačný tréner Ladislav Asványi. Otvorila sa tak cesta k rekonštrukcii. Cieľom investora bolo vytvoriť viac ako len administratívnu budovu.
Chcel vybudovať priestor, kde by mali sídliť športové zväzy, Slovenský olympijský výbor, odbor ministerstva školstva pre mládež a šport, antidopingová agentúra, Národné športové centrum i hlavný kontrolór športu a mnohé iné športové asociácie a inštitúcie.
Na splnenie svojich plánov si prizval architektonický ateliér FVA – Fuňa Vanko Architekti. Postupne pripravili projekt, ktorý mal priniesť rozsiahlu transformáciu už zastaraného a výrazne zanedbaného hotela Dom športu.
Objekt vznikol v 80. rokoch 20. storočia a vyznačoval sa určitými kvalitami, ako aj prítomnosťou umeleckých artefaktov, inak však už nezodpovedal dobe. Aby mohol skutočne plniť svoje poslanie, potreboval radikálnu prestavbu, ktorá by zároveň mala akú-takú ekonomickú racionalitu.
„Čo sa týka objektu zo 70. rokov, išlo o úplne iný priestorovo-technický štandard. V roku 2015, keď sme ho tvorili, čo najviac sme sa snažili nastaviť čo najkvalitnejšie nielen štandardy vtedy aktuálnych potrieb, ale mysleli sme aj na možné budúce potreby, napríklad energetické a technologické parametre,“ vysvetľuje Ing. Mgr. art. Ľubomír Fuňa z architektonického ateliéru FVA.
Pandémia postihla výstavbu už počas autorskej realizácie. Niektoré poschodia, ktoré mali mať charakter open-space, museli zmeniť svoj charakter najmä z technologického hľadiska.
„Keď sa na to spätne pozriem, nie je nič, čo by sme dnes úplne znegovali a chceli zmeniť. Štandard, ktorý je v kancelárskych priestoroch, sa veľmi nezmenil. Väčším prerodom prešlo samotné vnímane ľudí týchto priestorov,“ dodáva architekt Ing. Mgr. art. Martin Vanko z FVA.
Medzi najlepšími na svete
Aké boli základné vstupné údaje? Vytvoriť z objektu navrhnutého na úplne iné účely a v iných podmienkach, objekt, ktorý bude spĺňa požiadavky jednotlivých športových zväzov, ako aj funkciu bývania.
Administratíva bola veľmi špecifická a smerovala k tomu, že gro slovenských zväzov a športových klubov sa má koncentrovať na jednom mieste – aby jednotlivé inštitúcie medzi sebou viac a efektívnejšie komunikovali a aby sa mohli stretávať na jednom mieste.
Ako jedna z prvých asociácií tu bol Slovenský olympijský výbor, ktorý ako nosný prenajímateľ priestoru sídli na dvoch podlažiach. Postupne sa zväzy zlučujú do jednej budovy.
Zrekonštruovaný komplex pozostáva z dvoch krídel a haly. V najvyššej, desaťpodlažnej časti budovy vznikli kancelárie v celkovom rozsahu 5-tisíc štvorcových metrov. V druhom terasovitom krídle s ôsmimi podlažiami vzniklo 46 apartmánov, štúdií a bytov.
Výraznými zmenami prešli najnižšie podlažia, kde vznikla nová moderná recepcia s lobby, prispôsobená požiadavkám na súčasné kancelárske komplexy, ako aj prenajímateľný priestor, kde by mohla byť umiestnená kaviareň. Na najnižšom podlaží by sa mala pravdepodobne nachádzať aj redakcia športového periodika.
Najradikálnejšou prestavbou prešla bývalá kongresová sála, ktorej vrchná časť sa premenila na múzeum. To dnes patrí spomedzi desiatok obdobných múzeí na celom svete k 28 najlepším. Zaradené je do oficiálnej siete Olympic museums network.
Múzeum ako hnací prvok
Architekti na prítomnosť múzea upozornili už odlišným exteriérovým materiálovým riešením – fasády, za ktorými sú výstavné priestory, zvýraznili cortenovými doskami.
Vnútri budovy sa do múzea vstupuje cez recepciu, pričom výstavná sieň je pomenovaná po prof. Vladimírovi Černušákovi, veľmi významnom športovom pedagógovi, podpredsedovi Československého olympijského výboru, predsedovi Slovenského olympijského výboru a členovi Medzinárodného olympijského výboru.
Jeho busta je umiestnená pred vstupom do sály. Samotná sieň prezentuje zbierkové predmety a pomocou multimediálnych a audiovizuálnych výstupov aj konkrétne udalosti z dejín slovenského športu. Podľa investora bolo cieľom urobiť z inštitúcie skôr „múzeum prežitých momentov“, teda dodať výstave emócie, ktoré boli spojené s výkonmi športovcov a športovkýň.
Na veľkých obrazovkách sú prezentované pamätné výkony, ako aj príbehy osobností či zbierkových predmetov. Viacero unikátov je vystavených vo vitrínach alebo na stenách. Múzeum sa pýši bohatým archívom artefaktov, fotografií a knižných publikácií. Dizajn výstavných priestorov spracovala kancelária Cubedesign spoločne s UTAI.
Budúcnosť tvorená dnes
„Dostať budovu do súčasných technických a normových štandardov a zároveň ju prispôsobiť potrebám ľudí, ktorí dané priestory využívajú, bolo – vo veľkej skratke – základným vstupným údajom a cieľom,“ rozpráva Vanko. Výstavba hotela Dom športu sa datuje do roku 1976. Dielo zodpovedalo štandardom v80. rokoch i vtedajším potrebám.
Pre nás však už boli z pochopiteľných dôvodov neaktuálne a nepoužiteľné. Veľká kongresová miestnosť, kuchyňa a reštaurácia, systém skladov, to všetko bolo funkčne nevyužiteľné, neekonomické, nerentabilné,“ vysvetľuje architekt Ľubomír Fuňa. Architekti z FVA preto pristúpili k rekonštrukcii podľa súčasných kritérií. Rozhodli sa dať existujúcim priestorom a objektom funkciu, ktorá by vyhovovala a odzrkadľovala dnešné podmienky.
A zároveň docieliť, aby jednotlivé funkcie a prevádzky neboli konfliktné, kolízne a hlavne aby samotný objekt fungoval ako celok. „To znamená, že sme navrhli napríklad podzemnú garáž či už spomínané múzeum športu a bytovú časť. Keďže v 80. rokoch bol vlastníkom štát, budova, resp. jej priestor fungoval úplne inak.
Dnes majú rôzne prevádzky rôznych majiteľov a vzájomne sa nesmú krížiť, z čoho vyplývajú rôzne technologické obmedzenia a následne riešenia. Najzložitejšie bolo nájsť najlepšiu súčasnú funkciu a využitie pôvodného konceptu,“ dodáva Ing. Tomáš Martiš.
Zachovanie umeleckých diel
Snahou tvorcov nebolo zmeniť charakter objektu. Nachádza sa na fixnom mieste, a tak nechceli nijako extrémne zasahovať do jeho vizuálneho stvárnenia. Celé územie je v rámci územného plánu územím športu a rekreácie. Športová funkcia tu patrí.
Dom športu sa „len“ revitalizoval do novej podoby, ale jeho funkcia ostala, či už ako múzeum športu, športová administratíva, alebo vo forme ubytovania. Aj keď bol projekt do veľkej miery určený športovcom, zo strany štátu nezískal žiadnu podporu. Celková výška investície do premeny Domu športu sa pohybuje na úrovni 10 miliónov eur.
Ide o veľké prostriedky a na budove je to vidieť – štandard rekonštrukcie je vysoký a použité materiály pomerne kvalitné. Majiteľ navyše potvrdil, že žiadne umelecké diela, ktoré boli súčasťou pôvodnej budovy, neboli zničené či poškodené. Časť bola prenesená do Novej Cvernovky, ďalšie budú spätne inštalované alebo obnovené.
Broňa Tarnócy
www.asb.sk/architektura/dom-sportu